Turečtina

Türk dili

Počet rodených hovoriacich

vyše 70 miliónov

Oficiálny jazyk

Turecko, Cyprus

Minoritný jazyk

Macedónsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina, Grécko, Irak, Kosovo

Jazyk diaspóry

Nemecko, Francúzsko, Holandsko, USA, Rakúsko, Saudská Arábia, Švajčiarsko, Rusko, Dánsko, Veľká Británia, Kanada, Belgicko, Bulharsko, Taliansko, Azerbajdžan

Abeceda
29 písmen latinky; 21 spoluhlások a 8 samohlások

Gramatické pády
6

Jazykový kód
tr, tur

Typologická klasifikácia jazyka
aglutinačný , samohlásková harmónia , vynechávanie zámen , SOV

Jazyková rodina
oghuzská skupina turkických jazykov

Počet dialektov
počet dialektov nie je určený

Najdlhšie slovo

ademimerkeziyetçilik

decentralizácia

Zaujímavé slovo alebo veta

muvaffakiyetsizleştiricileştiriveremeyebileceklerimizdenmişsinizcesine

akoby ste z tých, z ktorých my nemusíme byť schopní urobiť ľahko tvorcu tých neúspešných

najdlhšie slovo (vrátane všetkých sufixov) pozostávajúce zo 70 písmen

Úvod

V Turecku je populárny názor, že existuje jeden spoločný turecký jazyk (Türkçe), ktorý sa člení na niekoľko hlavných nárečí (lehçe), ako sú kazašská turečtina (Kazak Türkçesi), uzbecká turečtina (Özbek Türkçesi) a turečtina Turecka (Türkiye Türkçesi). Podľa tohto názoru, s ktorým však väčšina lingvistov nesúhlasí, turečtina (t. j. spoločný turkický jazyk) je jedným z najrozšírenejších jazykov sveta s približne 200 miliónmi hovoriacich.

Písmo a výslovnosť

Latinka bola pre turečtinu zavedená v roku 1928. Predchádzajúce grafické sústavy, napríklad runové, ujgurské alebo arabské písmo, nekorešpondujú s modernou tureckou abecedou, ktorá obsahuje 21 spoluhlások a 8 krátkych samohlások (neobsahuje dvojhlásky ani dlhé samohlásky). Cieľom Atatürkovej jazykovej reformy bolo tesnejšie prepojiť písanú a hovorenú podobu jazyka (napr. Benim adım Mustafa [benim adɯm mustafa], Moje meno je Mustafa).

Jednou z najtypickejších čŕt tureckého jazyka je vokálová harmónia, ktorá zahŕňa nasledujúce opozície samohások (vokálov):

predná vs. zadná: temizleyeceğim (vyčistím)
nízka vs. vysoká: ısıtıcı (ohrievač)
labializovaná vs. nelabializovaná: görüşürüz (uvidíme sa)

	Predná samohláska		Zadná samohláska
	Nelabializovaná	Labializovaná	Nelabializovaná	Labializovaná
Vysoké -o	i	ü	ı	u
Nízke -o	e	ö	a	o

Slovné spojenie görüşürüz (uvidíme sa, doslovne: my sa uvidíme navzájom) pozostáva z kmeňa slova gör- (vidieť) a troch rôznych sufixov, pričom každý z nich môže mať štyri tvary: -ış/iş/uş/üş (reciprocita) -ır/ir/ur/ür (aorist) -ız/iz/uz/üz (1. osoba plurálu). Kmeňová samohláska ovplyvňuje samohlásky v sufixoch. Postupnosť rovnakých prípon pridávaných k rôznym koreňom slov tak môže mať rôzne podoby:

al- (vziať): alışırız (zvykneme si)
sev- (milovať): sevişiriz (budeme sa milovať)
konuş- (rozprávať): konuşuruz (budeme rozprávať)

Gramatika

Turecký jazyk patrí, na rozdiel od väčšiny európskych jazykov, k aglutinačným jazykom, ktoré vyjadrujú gramatické vzťahy a kategórie pomocou pripájania prípon a predpôn k nemennému koreňu slova. V slede za sebou môže nasledovať aj niekoľko prípon, resp. predpôn:

ev
dom
evler
domy
evlenmek
zosobášiť sa
evim
môj dom
evlerim
moje domy
evlendik
zosobášili sme sa
evimde
v mojom dome
evlerimde
v mojich domoch
evlendirecekler
zosobášia sa

V tureckom jazyku absentuje kategória gramatického rodu, t. j. slovo arkadaş (priateľ) označuje osobu v mužskom aj ženskom rode. Turečtina nepoužíva určitý člen, ale číslovka bir (jeden) môže mať funkciu neurčitého člena. Plurál sa tvorí pridaním sufixu -lar/ler (v závislosti od vokálovej harmónie), napr. evler (domy) a atlar (kone). Turečtina má 6 pádov: nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál a ablatív. Druh samohlásky v sufixe závisí na pravidlách vokálovej harmónie:

	dom	kôň	lekár	herec
Nominatív	ev	at	doktor	aktör
Genitív	evin	atın	doktorun	aktörün
Datív	eve	ata	doktora	aktöre
Akuzatív	evi	atı	doktoru	aktörü
Lokál	evde	atta	doktorda	aktörde
Ablatív	evden	attan	doktordan	aktörden

Slovesné tvary vznikajú podľa modelu kmeň-vid/prípona pre čas-osobu, napr. oyna-dı-m (hral som). Negovaný tvar sa tvorí pridaním sufixu -ma/me, napr. oyna-ma-dı-m (nehral som). Otázka vzniká pomocou častice mı/mi/mu/mü, napr. oynadım mı? (hral som?). Turečtina má 5 základných časov: prítomný čas, budúci čas, aorist, minulý určitý čas a minulý inferenčný čas. Minulý inferenčný čas vyjadruje dej, o ktorom hovoriaci vie len sprostredkovane, teda nevie, či sa udalosť naozaj stala, napr. Ali evlenmiş (hovorí sa, že sa Ali oženil).

yapmak (robiť)

	Singulár			Plurál
	1. osoba	2. osoba	3. osoba	1. osoba	2. osoba	3. osoba
Prítomný čas	yapıyorum	yapıyorsun	yapıyor	yapıyoruz	yapıyorsunuz	yapıyorlar
Budúci čas	yapacağım	yapacaksın	yapacak	yapacağız	yapacaksınız	yapacaklar
Aorist	yaparım	yaparsın	yapar	yaparız	yaparsınız	yaparlar
Minulý určitý čas	yaptım	yaptın	yaptı	yaptık	yaptınız	yaptılar
Minulý inferenčný čas	yapmışım	yapmışsın	yapmış	yapmışız	yapmışsınız	yapmışlar

Tvorenie slov a slovná zásoba

Základ slovnej zásoby turečtiny tvoria nemenné kmene slov. Najstaršie kmene sú zvyčajne jednoslabičné. Ide o kmene typu VC, CV, CVC alebo CVCC (V – vokál, C – konsonant). Počet kmeňov je obmedzený a nové slová vznikajú pridávaním sufixov ku kmeňom alebo k existujúcim slovám:

sev-
láska, sympatia, priazeň
sevmek
milovať, mať rád
sevişmek
milovať sa
sevinmek
potešiť sa
sevinç
radosť
sevindirici
radostný
sevgi
láska, milovanie
sevgili
milovaný, miláčik
sevimli
láskavý
sevecen
milujúci
sevici
lesbička

Reduplikácia v turečtine

Reduplikácia je obľúbený spôsob, ako zdôrazniť význam slova. Poznáme niekoľko druhov reduplikácie:

opakovanie afixu: beyaz (biely) – bembeyaz (veľmi biely), mavi (modrý) – masmavi (silno modrý)
opakovanie rovnakého slova: parça (kúsok) – parça parça (na kúsky), yavaş (pomaly) – yavaş yavaş (pomaly, veľmi pomaly)
opakovanie toho istého slova, pričom prvá hláska sa zmení na m: kahve (káva) – kahve mahve (káva a podobné nápoje), çanta (taška) – çanta manta (taška a podobné veci)
pridanie podobného slova: kırık (zlomený) – kırık dökük (zlomený, zničený)
pridanie podobného, avšak doteraz neexistujúceho slova: eğri (ohnutý) – eğri büğrü (skrútený)
kombinácia dvoch neexistujúcich slov: abur cubur (nekvalitné potraviny), ıvır zıvır (čačky), cicili bicili (prezdobený)

Reduplikácia sa využíva tiež pri tvorbe zvukomalebných slov, napr. çıtır çıtır (používa sa, keď niekto je chrumkavé jedlo), şapır şapır (slúži na opis situácie, keď niekto hlasno konzumuje alebo sa hlasno bozkáva). Reduplikácia sa používa aj na zvýraznenie vizuálnych vlastností predmetov (napr. pırıl pırıl, žiarivý). Spomínané druhy reduplikácie sú časté, ale okrem reduplikácie, ktorá vzniká opakovaním toho istého slova so zmenou prvej hlásky na „m“, je tvorba nových výrazov obmedzená.

Lingvopedia