Angličtina
English language
English language
360 miliónov (okolo 70 miliónov v Európe)
54 krajín; v Európe: Veľká Británia (60 miliónov), Írsko (4,5 milióna); mimo Európy: USA (267 miliónov), Kanada (25 miliónov), Austrália (18 miliónov), Nový Zéland (4 milióny). Angličtina sa používa aj v bývalých britských a amerických kolóniách, v ktorých slúži ako oficiálny jazyk štátnej správy, vzdelávania a obchodu, hoci v súkromí väčšina ľudí používa iné jazyky, napr. v Indii (125 miliónov hovoriacich) alebo Pakistane (88 miliónov hovoriacich).
Španielsko a Francúzsko (spoločne 3 milióny), uvedomelí potomkovia britských predkov v Commonwealthe
História angličtiny bola vždy históriou interakcie s inými jazykmi. V priebehu storočí angličtinu výrazne ovplyvňovali viaceré jazyky.
Starú angličtinu (anglosaštinu) ovplyvnili keltské jazyky a latinčina, ktoré sa používali v čase, keď germánske kmene začali osídľovať ostrov Veľkú Britániu. Neskôr bola angličtina ovplyvnená staroseverčinou, ktorú používali severskí dobyvatelia. Stredná angličtina, ktorou sa hovorilo od 11. až do 15. storočia, bola ovplyvnená jazykom Normanov a neskôr štandardnou francúzštinou.
Výsledkom týchto kontaktov je bohatá slovná zásoba, ktorá obsahuje slová z mnohých jazykov, predovšetkým z latinčiny a francúzštiny. Názvy druhov mäsa, samozrejme, museli byť vo francúzčine, zatiaľ čo farmári si ponechali svoje germánske pomenovania zvierat. Tak vznikli dvojice slov ako napr. cow/ox (krava) verzus beef (hovädzina), deer (jeleň) verzus venison (jelenie mäso). Nie je celkom jasné, prečo angličtina počas svojho vývinu stratila väčšinu flektívnych morfém, ktoré boli charakteristické pre skoršie obdobia jazyka.
Existujú dva základné modely anglickej gramatiky. Tradičný systém gramatiky, podľa ktorého sa učia (alebo neučia) rodení hovoriaci, sa výrazne odlišuje od systému, ktorý si žiaci a študenti osvojujú pri učení sa angličtiny ako cudzieho jazyka.
Tradičná gramatika rodených hovoriacich obsahuje mnoho pravidiel, ktoré nedodržiava nikto, ani najvzdelanejší ľudia, ako napríklad:
Anglická abeceda obsahuje 26 písmen latinskej abecedy a znak apostrof. Pravopis anglických slov je zložitý, lebo písaná forma často priamo nekorešponduje s výslovnosťou. Existuje mnoho všeobecných výslovnostných pravidiel, ktoré však obsahujú veľa výnimiek.
Anglicky hovoriace deti sa dlho učia, ako správne hláskovať slová. Anglickí hovoriaci sú aj v bežných situáciách zvyknutí slová hláskovať (vyslovovať ich nahlas po hláskach), preto je dôležité vedieť názvy jednotlivých písmen.
Písmeno z má dve pomenovania. Americká angličtina používa výlučne [zi:], pričom v ostatných varietách jazyka sa používajú oba variantné názvy ([zi:], [zɛd]).
V angličtine, a to predovšetkým v americkej angličtine, majú bodky v písme veľmi dôležitú funkciu. Mnoho ľudí a prakticky všetky noviny a časopisy ich využívajú na naznačenie vulgarizmov (bodky tak zastupujú vypustené časti vety, tzv. elipsy), napr. What the ...? (Čo do ...?) alebo What the f... (Čo do r...?), What the f... idiot! (Aký ...ý idiot!).
V Európe sa angličtina často používa ako lingua franca v medzinárodnej komunikácii, ale v štátnej správe alebo v oblasti školstva „neanglických“ krajín sa prakticky vôbec nepoužíva (okrem povinného vyučovania na školách). Táto „nematerinská“ angličtina sa výrazne odlišuje od štandardných variet. Rozdiely badať v intonácii, slovnej zásobe, slovesnom čase, používaní členov a pod. Niekedy sa objavujú špekulácie, že prebieha proces vytvárania akéhosi európskeho „nematerinského“ variantu angličtiny, ktorý by sa mohol tak odlišovať od materinského, že by si ho museli osvojiť aj anglickí rodení hovoriaci (nie je však zrejmé, ako by sa k tomu dospelo).
Angličtina nemá jednotný samohláskový systém, existujú viaceré rôzne spôsoby realizácie samohlások v závislosti od regiónu, spoločenskej vrstvy a iných faktorov, ktoré sa vzájomne prelínajú. Distribúcia samohlások nezáleží len na týchto faktoroch, ale je rozličná v rôznych dialektoch, napr. cestoviny sa v niektorých dialektoch vyslovujú ['pastə], v iných ['pæstə].
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príklady výslovnosti samohlások v anglickej a v americkej angličtine.
Spôsoby zápisu | IPA (Medzinárodná fonetická abeceda) | Príklad | IPA (Medzinárodná fonetická abeceda) | Preklad |
---|---|---|---|---|
ee, ea, e-e | i | bead | bi:d | korálik |
i | ı | bid | bıd | (cenová) ponuka |
e | e | bed | bed | posteľ |
a | æ | bad | bæd | zlý |
u- | ʌ | bun | bʌn | buchta |
ur, er | ɜ | burn | bɜ:n | horieť |
u, oo, ue | u | suit | su:t | oblek |
oo, ou | ʊ | soot | sʊt | sadza |
au, augh, ough | o | caught | ko:t | chytený |
o- | ɒ | cot | kɒt | detská postieľka |
a, ar- | a: | cart | ka:t | vozík |
iba neprízvučná | ||||
-a, -er | ə | speaker | 'spi:kə | rečník |
Dvojhlásky | ||||
ay, ai-, a-e | eı | bay | beı | záliv |
i, i-e, igh, uy, -y | aı | buy | baı | kúpiť |
oy, oi- | oı | boy | boı | chlapec |
uoy, ooey | uı | buoy | buı | bója |
ow, ou- | aʊ | bow | baʊ | pokloniť sa |
o, o-e, oe, oa- | oʊ | bow | boʊ | luk |
Spôsoby zápisu | IPA (Medzinárodná fonetická abeceda) | Príklad | IPA (Medzinárodná fonetická abeceda) | Preklad |
---|---|---|---|---|
ee, ea, e-e | i | bead | bid | korálik |
i | ı | bid | bıd | (cenová) ponuka |
e | e | bed | bed | posteľ |
a | æ | bad | bæd | zlý |
u- | ʌ | bun | bʌn | buchta |
ur, er | ɝ | burn | bɝn | horieť |
u, oo, ue | u | suit | sut | oblek |
oo, ou | ʊ | soot | sʊt | sadza |
au, augh, ough | ɔ * | caught | kɔt | chytený |
o- | a * | cot | kat | detská postieľka |
iba neprízvučná | ||||
-a, -e- | ə | Donna | 'danə | Donna (meno) |
-a, -e- | ɚ | Donner | 'danɚ | Donner (meno) |
Dvojhlásky | ||||
ay, ai-, a-e | eı | bay | beı | záliv |
i, i-e, igh, uy, -y | aı | buy | baı | kúpiť |
oy, oi- | oı | boy | bɔı | chlapec |
uoy, ooey | uı | buoy | buı | bója |
ow, ou- | aʊ | bow | baʊ | pokloniť sa |
o, o-e, oe, oa- | oʊ | bow | bɔʊ | luk |
*Mnoho Američanov tieto dve samohlásky rozlišuje len v prípade, keď sa vyskytujú pred polosamohláskou alebo /r/.