Ruština

Русский язык

Počet rodených hovoriacich

> 150 000 000

Oficiálny jazyk

Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan

Minoritný jazyk

Ukrajina, USA, Rumunsko

Jazyk diaspóry

Ukrajina, Izrael, Lotyšsko, Moldavsko, Turkménsko, Nemecko, Kanada, Brazília, Fínsko, Litva, Francúzsko, Austrália, Spojené arabské emiráty, Kuba,Veľká Británia, Estónsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko, Nórsko

Abeceda
33 písmen

Gramatické pády
6

Jazykový kód
ru, rus

Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO

Jazyková rodina
indoeurópska; baltoslovanská skupina; východoslovanský jazyk

Počet dialektov
2 skupiny, mnoho variantov

Najdlhšie slovo

тысячадевятьсотвосьмидесятидевятимиллиметровый

tisícdeväťstoosemdesiatdeväťmilimetrový

Zaujímavé slovo alebo veta

умер и мир ему

umrel a pokoj mu

palindróm (slovo alebo veta, ktorej znenie sa pri čítaní odzadu nemení alebo aspoň nestráca zmysel)

Úvod

Podľa údajov Európskej komisie hovorí po rusky 6 % populácie EÚ (30 miliónov ľudí). Ruština je siedmy najrozšírenejší jazyk obyvateľov EÚ a ôsmy najrozšírenejší na svete.

Gramatika

V ruštine rozoznávame dva vidy slovies, a to nedokonavý a dokonavý. Nedokonavé slovesá označujú prebiehajúci proces a dokonavé slovesá pomenúvajú ukončený dej. Nedokonavé tvary slovies sa používajú v minulom, prítomnom a budúcom čase. Dokonavé slovesá môžu byť len v minulom a budúcom čase.

Что делать?
Čo robiť? (hovorí sa o neukončenej činnosti, procese)
Что сделать?
Čo (treba) urobiť? (ide o výsledok, predpokladá sa dokončenie činnosti)

Minulý čas	Prítomný čas	Budúci čas
Что делал? Čo si robil? Я писал письмо Písal som list. (Nevieme, či list dopísal alebo nie.)	Что делаю? Čo robím? Пишу Píšem	Что буду делать? Čo budem robiť? Буду писать Budem písať. (Nevieme, či písanie ukončí alebo nie.)
Что сделал? Čo si urobil? Написал Napísal som	-	Что сделаю? Čo urobím? Напишу Napíšem

V ruštine je 6 pádov (podobne ako v slovenčine). Podstatné mená a ostatné menné slovné druhy sa na základe svojho zakončenia zaraďujú do skloňovacích vzorov.

мама видит кошку ‒ маму видит кошка
mama vidí mačku ‒ mačka vidí mamu
мама подошла к кошке ‒ к маме подошла кошка
mama prišla k mačke ‒ k mame prišla mačka

Ruština je veľmi bohatý jazyk. V každodennom aj pracovnom styku sa používajú rozličné variety jazyka. Formálny list alebo iný úradný dokument obsahuje slová a vetné konštrukcie, ktoré sa v bežnej komunikácii nevyskytujú (a to ani vo formálnej konverzácii). Komunikant potrebuje ovládať pomerne sofistikovanú jazykovú kultúru, aby sa vyjadroval primerane komunikačnej situácii. Používaný jazykový štýl vypovedá o vzdelanosti a spôsobe života komunikanta a zároveň odráža aj spôsob, akým chce na okolie zapôsobiť.

Rusi používajú tri mená, a to meno, patronymum a priezvisko.

meno	patronymum	priezvisko
Иван Ivan	Владимирович Vladimirovich	Петров Petrov
Анна Anna	Ильинична Il'inichna	Сидорова Sidorova

Patronymá sú odvodené od mena otca:

otcovo meno	mužské patronymum	ženské patronymum
Иван Ivan	Иванович Ivanovich	Ивановна Ivanovna
Владимир Vladimir	Владимирович Vladimirovich	Владимировна Vladimirovna
Илья Il'ya	Ильич Il'ich	Ильинична Il'inichna

Meno a patronymum (Иван Владимирович, Анна Ильиничена) sa používajú pri oslovení ľudí vo vedúcej pozícii, oslovení starších ľudí a tiež vo formálnych situáciách.

Oslovenie priezviskom nie je bežné, používa sa len v oficiálnej komunikácii. Učitelia často oslovujú žiakov priezviskom: «Сидоров, иди к доске!» (Sidorov, idi k doske! - Sidorov, poď k tabuli!), a to hlavne menej poslušných žiakov: Сергеев, опять ты не сделал домашнее задание! (Sergejev, opjať ty ne sdelal domašneje zadanie! - Sergejev, opäť si si neurobil domácu úlohu!).

Takmer všetky krstné mená v ruštine majú zdrobnenú alebo domácku podobu:

Сергей – Сережа – Сереженька
Анна – Аня – Аннушка, Анюта

Deti sa oslovujú zdrobnenými menami: [Serežeňka] (zdrobnenina od Сергей, [Sergej]), Ирочка [Iročka] (zdrobnenina od Ирина, [Irina]). Ak deti urobia niečo zlé, zvyčajne sa oslovujú celým menom.

Patronymá sa mimo Ruska takmer nepoužívajú. Rusi žijúci v zahraničí pri oslovení často preferujú domácku podobu mena, napríklad: Дима [Dima] namiesto Дмитрий [Dmitrij],Надя [Naďa] namiesto Надежда [Nadežda].

Písmo a výslovnosť

V období starej Rusi sa používali dva jazyky: cirkevná slovančina a stará ruština, ktoré mali spoločnú abecedu – cyriliku. Písmená neslúžili len na grafické zachytenie hlások, ale aj čísel (pozri tabuľku nižšie). Pravopis sa líšil v závislosti od regiónu. Už v 11. storočí existovalo pre jednu hlásku viacero znakov, napr. hláske [u] zodpovedali grafémy „у“, „Ѹ“ (uk) alebo „Ѫ“ (veľký jus). Aj keď cyrilika obsahovala veľa písmen, používali sa tiež rôzne symboly nad písmenami a slová sa často zapisovali v skrátenej podobe. Napriek viacerým zmenám bolo pomerne náročné sa naučiť ruský pravopis až do jeho reformy v roku 1918.

Písmeno	Číselná hodnota	Meno
А а	1	азъ (azŭ)
Б б		боукы (buky)
В в	2	вѣдѣ (vědě)
Г г	3	глаголи (glagoli)
Д д	4	добро (dobro)
Є є	5	єсть (estĭ)
Ж ж		живѣтє (živěte)
Ѕ ѕ / Ꙃ ꙃ	6	ѕѣло (dzělo)
З з / Ꙁ ꙁ	7	земля (zemlja)
И и	8	ижє (iže)
І і / Ї ї	10	и/ижеи (i/ižei)
К к	20	како (kako)
Л л	30	людиѥ (ljudije)
М м	40	мыслитє (myslite)
Н н	50	нашь (našĭ)
О о	70	онъ (onŭ)
П п	80	покои (pokoi)
Р р	100	рьци (rĭci)
С с	200	слово (slovo)
Т т	300	тврьдо (tvrdo)
Оу оу / Ꙋ ꙋ	(400)	оукъ (ukŭ)
Ф ф	500	фрьтъ (frtŭ)
Х х	600	хѣръ (xěrŭ)
Ѡ ѡ	800	отъ (otŭ)
Ц ц	900	ци (ci)
Ч ч	90	чрьвь (črvĭ)
Ш ш		ша (ša)
Щ щ		шта (šta)
Ъ ъ		ѥръ (jerŭ)
Ꙑ ꙑ		ѥры (jery)
Ь ь		ѥрь (jerĭ)
Ѣ ѣ		ять (jatĭ)
Ꙗ ꙗ		я (ja)
Ѥ ѥ		ѥ (je:)
Ю ю		ю (ju)
Ѧ ѧ	(900)	ѧсъ (ęsŭ)
Ѩ ѩ		ѩсъ (jęsŭ)
Ѫ ѫ		ѫсъ (ǫsŭ)
Ѭ ѭ		ѭсъ (jǫsŭ)
Ѯ ѯ	60	кси (ksi)
Ѱ ѱ	700	пси (psi)
Ѳ ѳ	9	фита (fita)
Ѵ ѵ	400	ижица (ižica)

Súčasná ruská abeceda obsahuje 33 písmen (niektoré sa podobajú na grécke písmená používané v matematike):

Ruská abeceda obsahuje 10 samohlások, 21 spoluhlások a 2 osobitné znaky. Pravopis ruštiny je tesne prepojený s výslovnosťou (takmer ako v slovenčine).

Ruština má 6 samohlások: /i/, /ɛ/, /a/, /o/, /u/, /ɨ/, ktoré sa nerozdeľujú podľa kvantity (dĺžky).

Prízvuk v ruštine je pohyblivý: водá [vo'da] – вóды ['vodɨ] (voda). Neprízvučné samohlásky [o] a [e] sa menia na [a] alebo [i], napr. мóре ['morʲe] – м[a]ря [ma'rʲa] (more); лес [lʲes] – л[и]сá [lʲi'sa] (les). Tento jav sa nazýva redukcia. Prízvuk sa v písme zaznačuje (pomocou dĺžňov) iba v slovníkoch.

Ruské spoluhlásky sa rozdeľujú na mäkké (palatalizované) a tvrdé (nepalatalizované). Ďalej sa delia na znelé (tvoria sa za účasti hlasiviek) a neznelé (hlasivky nevibrujú). Mäkkosť a tvrdosť spoluhlások v písanej forme indikuje bezprostredne nasledujúca samohláska alebo tvrdý znak (ъ) a mäkký znak (ь). Mäkkosť spoluhlások ovplyvňuje význam slov, napr. мел [mel] (krieda) – мель [melʲ] (plytčina) – mäkkosť písmena „м“ je naznačená nasledujúcim písmenom „e“, mäkkosť „л“ v slove мель mäkkým znakom (ь). Spoluhlásky tvoria dvojice na základe znelosti/neznelosti a mäkkosti/tvrdosti.

	Znelé	Neznelé
Párové	Б В Г Д Ж З	П Ф К Т Ш С
Nepárové	Л, М, Н, Р, Й	Х, Ц, Ч, Щ

Tvrdé	Mäkké
Písmená „a“, „o“, „y“, „ы“ a „ъ“, absencia mäkkého znaku na konci slova naznačujú, že predchádzajúca spoluhláska je TVRDÁ (nepalatalizovaná).	Písmená „и“, „е“, „ё“, „ю“, „я“, „ь“ naznačujú, že spoluhláska pred nimi je MÄKKÁ (palatalizovaná).
Б - бык	Бʼ - бег
В - волк	Вʼ - век
Г - год	Гʼ - геолог
Д - дом	Дʼ - дед
З - зола	Зʼ - земля
К - кукла	Кʼ - киоск
Л - луна	Лʼ - люди
М - мама	Мʼ - миска
Н - нож	Нʼ - небо
П - папа	Пʼ - пять
Р - рот	Рʼ - река
С - сон	Сʼ - сено
Т - ток	Тʼ - тетя
Ф - фантик	Фʼ - фея
Х - хобот	Хʼ - хитрец

Vždy tvrdé	Vždy mäkké
Ш, Ж, Ц	Ч, Щ, Й

Lingvopedia