História

Fínčina patrí do skupiny ugrofínskych jazykov, ktoré sa spolu so samodijskými jazykmi začleňujú do uralskej jazykovej rodiny. Obrázok nižšie znázorňuje historický vývoj uralskej jazykovej rodiny.

Historický vývoj uralskej jazykovej rodiny (zdroj: http://www.regulytarsasag.hu/madartavlatbol citujúci: Finnougor Kalauz. Ed. Martha Csepregi. Medicina Publishing Co, 2001.)

Fínčina sa často považuje za škandinávsky jazyk, ale v skutočnosti nie je geneticky príbuzná ani s nórčinou, ani so švédčinou. Jediným významným európskym jazykom, s ktorým má fínčina spločný prajazyk, je maďarčina, ale tieto dva jazyky sú si podobné asi ako slovenčina s portugalčinou. Medzi najpríbuznejšie jazyky fínčiny patria baltsko-fínske jazyky, a to estónčina, karelčina, vepčina, livvikovčina, ingrijčina a pod. Fínom je zrozumiteľná karelčina a čiastočne aj estónčina. Fínčina je jeden z najrozšírenejších ugrofínskych jazykov. Je oficiálnym jazykom vo Fínsku a v EÚ, po fínsky hovorí takmer 5 miliónov ľudí. Niektoré ďalšie jazyky, ktoré sú príbuzné fínčine, sa používajú v Ruskej federácii, mnohým z nich však hrozí zánik. Nasledujúca tabuľka uvádza 15 ekvivalentných slov vo fínčine a v ďalších ugrofínskych jazykoch.

Dialekty

Vo fínčine sa rozlišujú tri hlavné skupiny dialektov: severné, východné a západné.

Fínske dialekty

1. Lounaismurteet
2. Hämäläismurteet
3. Etelä-Pohjanmaan murre
4. Keski- ja pohjoispohjalaiset murteet
5. Peräpohjalaiset murteet
6. Savolaismurteet
7. Kaakkoismurtee

Zdroj: Wikimedia Commons

V porovnaní s inými európskymi jazykmi je členenie fínskych dialektov výrazné. Dialekty fínčiny sa členia primárne na východné a západné. Hlavné odlišnosti medzi dialektmi sa prejavujú predovšetkým vo výslovnosti, ale zaujímavé sú aj niektoré lexikálne rozdiely. V západných dialektoch sa napr. „brezové prútiky“, ktoré sa používajú v saune, označujú ako vihta a vo východných a v severných častiach Fínska ako vasta.

Distribúcia slov vasta a vihta.

Gramatika

Fínčina patrí k aglutinačným jazykom, v ktorých každá morféma (najmenšia významová jednotka) nesie jeden gramatický význam. Ohýbanie slov sa uskutočňuje pripájaním morfém ku koreňu slova. Fínske slovo vaimollenikin je do slovenčiny preložiteľné pomocou niekoľkých slov: „tiež k mojej žene“:

V úvodnej časti o všeobecných informáciách o fínčine je uvedené najdlhšie fínske slovo epäjärjestel­mällistyttämättö­myydelläänsäkäänköhän, ktoré nevzniklo skladaním, ale aglutináciou, t. j. pripájaním morfém. Toto slovo sa nedá doslovne preložiť, znamená približne: „ani nie z jej nedostatku organizácie, predpokladáš.“

Zaujímavou vlastnosťou fínčiny je množstvo gramatických pádov, v závislosti od prístupu sa rozlišuje 14 až 17 rôznych pádov. Šesť z nich sú lokatívne pády, ktoré vyjadrujú pohyb smerom niekam, umiestnenie predmetu alebo vzďaľovanie sa. Ak chce niekto povedať: „Oni sú v dome“ (talo), použije tvar talossa, pričom morféma „-ssa“ znamená „v“. Prípona -sta vyjadruje smer „z“, -on v slove taloon znamená „do(vnútra)“. Vo fínčine je dôležité rozlišovať vnútorné a vonkajšie lokatívne pády. Ak sa niečo nachádza v otvorenom priestore (stôl, strecha a pod.), použijeme iné pádové zakončenia ako zakončenia spomenuté vyššie, pretože fínčina rozlišuje sufixy s významom „do“ a „na“. Katto znamená „strecha“. Katolle vyjadruje „na strechu“ a slovo katolta „zo strechy“:

Lokatívne pády vo fínčine