Úvod

Pojem rumunčina v širšom zmysle pomenúva štyri jazyky alebo dialekty, ktorými sú dákorumunčina, arumunčina, meglenorumučina a istrorumunčina. Tieto štyri navzájom pomerne ťažko zrozumiteľné jazyky vznikli z rôznych hovorených variet románskych jazykov, ktoré sa používali v oboch oblastiach na severe aj na juhu od rieky Dunaj v čase pred príchodom Slovanov na toto územie. Označujú sa aj ako východorománske jazyky. V prípade, že sa termín rumunčina používa v tomto širšom zmysle, na označenie rumunčiny v užšom zmysle sa používa pojem dákorumunčina.

História

Rumunčina vznikla z tzv. vulgárnej latinčiny, ktorá sa v Dácii (územie juhozápadného Rumunska) rozšírila v prvých storočiach nášho letopočtu. Medzi 3. storočím a vznikom protorománskeho jazyka v 10. storočí, kedy sa územie dnešného Rumunska dostalo pod vplyv Byzantskej ríše, je história východorománskeho jazyka neznáma.

Z obdobia stredoveku sa nezachovali žiadne písomné pamiatky, prvé záznamy v rumunčine sa objavujú až začiatkom 16. storočia.

Najstarší rumunský dokument je Neacșov list, ktorý bol napísaný v cyrilike a pochádza z roku 1521. Cyrilika sa (spolu s latinkou) používala na území Rumunska do roku 1860, kedy sa oficiálnou abecedou stala latinka.

Vzťah medzi rumunčinou a moldavčinou

Názor, že moldavčina sa odlišuje od rumunčiny, bol silne podporovaný po vzniku Moldavskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky (r. 1924). Zaviedlo sa tu používanie cyriliky, ktorú v roku 1932 nahradila latinka, preto bol po tejto zmene pravopis moldavčiny rovnaký ako pravopis spisovnej rumunčiny. Tento trend zbližovania sa zvrátil v roku 1938, kedy sa v Moldavsku začala opäť používať cyrilika, a v jej používaní sa pokračovalo aj v Moldavskej SSR (vrátane anektovanej Besarábie patriacej do roku 1940 Rumunsku). V roku 1989 cyriliku znovu nahradila latinka (opäť identický pravopis ako v Rumunsku). V roku 1991 sa názov republiky Republica Sovietică Socialistă Moldovenească (Moldavská sovietska socialistická republika) zmenil na Republica Moldova (Republika Moldova), ale v slovenčine používame názov Moldavská republika.

Odčlenená oblasť Podnestersko stále používa cyriliku a miestna verzia rumunčiny sa považuje za osobitný jazyk – moldavčinu.

Gramatika

Rumunčina ako jediný románsky jazyk používa určité členy v enklitickej pozícii (stoja za podstatným menom podobne ako v škandinávskych jazykoch, bulharčine a macedónčine), nie v proklitickej pozícii (pred slovom). Tieto členy (podobne ako v iných románskych jazykoch) vznikli z latinských ukazovacích zámen.

Pri podstatných menách sa rozlišujú 3 rody: mužský, ženský a stredný. Podstatné mená stredného rodu sa v jednotnom čísle správajú ako maskulína a v množnom čísle ako feminína.

Podstatné mená v základnom tvare (v nominatíve jednotného čísla bez člena), ktoré sú zakončené na spoluhlásku, samohlásku alebo polosamohlásku -u, sú častejšie mužského alebo stredného rodu; ak sú zakončené na -ă alebo -a, sú zvyčajne ženského rodu.

Rumunčina si z latinčiny uchovala 5 pádov, a to nominatív, genitív, datív, akuzatív a vokatív. Z hľadiska morfológie sa nominatív a akuzatív podstatných mien nelíši, rovnako datív a genitív sú formálne identické pády (s výnimkou osobných zámen, ktoré majú v týchto pádoch odlišnú formu). Vokatív sa používa iba pri tých označeniach osôb a vecí, ktoré sa dajú priamo osloviť, aj keď v súčasnosti prevláda tendencia používať pri oslovení nominatív namiesto vokatívu.

Jazykolamy

• Pipotele priponite în panoplia paralelipipedelor pompau pipăind pampoanele laptopurilor.
• Mormolocii momiți mimetic comemoraseră ramificațiile milimetrice în magazin în dendometacinul lucidității memorialisticii înmărmurite numismatic.
• Am o vâjâitoare care vâjâie ca un avion vâjâitor. Vâjâie tare vâjâitoarea, dar mai tare vâjâie avionul vâjâietor.
• Când am zis c-am zis c-om zice, că tu zici c-am zis c-om zice, nici n-am zis c-am zis c-om zice, da tu zici c-am zis c-om zice.
• Știu că știu că știu că-i știucă şi mai știu că știu că muşcă.